Nedostatok profesionality či charakteru
Dnes musíme byť v strehu na každom kroku. Je to hra o prežitie, kde víťazí ten
odolnejší.
Kto nemá chrbtovú kosť, má body naviac.
Už od rána som mala dosť nevydarený deň. Samé povinnosti,
stres, málo času. Taká klasika, ktorú zažíva takmer každý a aj vo väčších
dávkach. Bola som unavená, podráždená a všetko negatívne dokopy vo mne
vrelo. Chcela som sa naladiť na lepšiu vlnu, lebo najhoršie je, keď si to potom
odnesie niekto nevinný. Väčšinou ten, kto nám je najbližší. Dolovala som zo
seba energiu, o ktorej som ani netušila. Chytila som sa myšlienky, že si
kúpim dobrý časopis a doma zaleziem niekde do kúta. Časopis som dostala až
v treťom stánku, ktorý urobil vhodnú bodku za náročným dňom.
Tá „milá“ slečna sa na mňa priam až prihlúplo usmievala. Fajn, tak ľudia s úsmevom ešte nevymreli. Asi má rada svoju prácu. Škoda, že za jej úsmevom sa skrýval priamy úmysel. Predať mi poškodený časopis, z ktorého darček jej snáď poslúžil. Doplatila som na svoju nepozornosť, ale aj hlúposť, že nemám vo zvyku upodozrievať ľudí.
Tejto dáme som sa šla na druhý deň poďakovať, za to ako profesionálne sa správala. Ten vyjavený výraz v jej tvári, pričom si asi aj jazyk prehltla, ma milo pobavil.
V každej situácii sa predsa dá nájsť niečo pozitívne a hlavne sa z nej aj poučiť.
Aj v džungli prežije len ten najsilnejší.